Každý rok sa koncom leta opakuje rovnaká otázka:

„Nie je už neskoro vysádzať palmu, juku alebo dasylirion? Nemám rastlinu radšej nechať v kvetináči a vysadiť až na jar?“

Jednoduché pravidlo typu „od septembra sa už nevysádza“ podľa nás nedáva veľký zmysel.

Pri exotických rastlinách totiž nerozhoduje iba dátum v kalendári. Oveľa dôležitejšie je:

• aký druh rastliny vysádzame,
• v ktorej časti Slovenska ju pestujeme,
• aká je teplota pôdy,
• či je rastlina zdravo zakorenená v kontajneri,
• či pri výsadbe zostane koreňový bal neporušený,
• akú máme pôdu a drenáž,
• a akým spôsobom by rastlina prezimovala, keby sme ju v kvetináči ponechali.

Preto august ani september rozhodne automaticky neznamenajú koniec výsadby.

Pri vhodných kontajnerovaných rastlinách môžeme na Slovensku vysádzať aj počas septembra. V teplejších oblastiach a pri priaznivom priebehu jesene môže byť pri odolných druhoch použiteľná dokonca aj prvá polovica októbra.

Slovensko však nie je jedna klimatická lokalita

Keď hovoríme „na Slovensku“, treba zároveň povedať, že podmienky medzi jednotlivými regiónmi sa výrazne líšia.

Podľa SHMÚ je priemerne najteplejšou oblasťou Slovenska Podunajská nížina s priemernou ročnou teplotou nad 10 °C. Teplejšia je aj Východoslovenská nížina, zatiaľ čo vo vyššie položených kotlinách, na severe a vo vyšších nadmorských výškach teplota výrazne klesá.

To znamená, že rovnaký dátum nemožno hodnotiť rovnako napríklad:

• v Bratislave,
• v Komárne,
• v Nitre,
• na Záhorí,
• v Košiciach,
• v Poprade,
• na Orave.

Preto termíny v tomto článku nevnímame ako pevné dátumy, ale ako praktické orientačné obdobia.

Korene nepoznajú kalendár

Rastlina nevie, či je 25. august, 15. september alebo 5. október.

Koreňový systém reaguje predovšetkým na teplotu pôdy, dostupnosť vody a kyslíka a fyziologický stav rastliny.

Pri palmách je dobre známe, že teplejšie obdobie podporuje intenzívnejší rast koreňov. Aj University of Florida pri produkcii paliem odporúča presádzanie počas teplejších mesiacov práve preto, že vtedy korene rastú rýchlejšie.

Podobný princíp platí pri jukách, agávach a ďalších xerofytoch. University of Arizona uvádza, že vyššie teploty podporujú aktívny rast koreňov a rýchlejšie etablovanie presadenej rastliny.

Neznamená to, že arizonský kalendár môžeme preniesť na Slovensko. Arizona má úplne iné podnebie.

Relevantný je fyziologický princíp:

Čím vhodnejšia a teplejšia je pôda, tým aktívnejšie môžu korene pokračovať v raste. S ochladzovaním pôdy sa zakoreňovanie spomaľuje.

August? Bez problémov

Pri zdravej kontajnerovanej rastline vhodnej na celoročné pestovanie v našich podmienkach považujeme august za veľmi dobré obdobie na výsadbu.

Pôda je po lete vyhriata a rastlina má pred sebou stále dostatok času na pokračovanie rastu koreňov.

Preto tvrdenie:

„Je august, už palmu nevysádzajte.“

nie je všeobecne správne.

Pri zdravom Trachycarpus fortunei, odolnej juke alebo vhodnom dasylirione by sme samotný august vôbec nepovažovali za dôvod na odkladanie výsadby do ďalšej jari.

September? Stále vysádzame

Ani september podľa nás nie je automaticky neskorým termínom.

Ak máme zdravú rastlinu pestovanú v kontajneri a pri výsadbe jej nerozbijeme koreňový bal, rastlina už funkčný koreňový systém má. Nepresádzame ju ako holokorennú rastlinu – iba presúvame existujúci koreňový bal do pôdy a korene následne začnú postupne prerastať do okolitého prostredia.

Preto vhodné kontajnerované palmy, odolné juky a vybrané dasyliriony môžeme vysádzať aj počas septembra.

V teplejších oblastiach Slovenska, predovšetkým v nížinách južného, juhozápadného a juhovýchodného Slovenska, sa podľa nás netreba báť ani výsadby do konca septembra.

V chladnejších lokalitách, vyšších polohách a kotlinách treba rovnaký termín hodnotiť konzervatívnejšie.

A čo október?

Ani tu nechceme urobiť umelú hranicu typu:

**30. september – áno.

1. október – nie.**

Tak rastliny nefungujú.

Pri teplej jeseni môže byť prvá polovica októbra pri odolnej kontajnerovanej rastline stále rozumným obdobím na výsadbu.

Najmä pri:

• Trachycarpus fortunei,
• mrazuvzdorných druhoch júk,
• zdravých a dobre zakorenených kontajnerovaných rastlinách,
• dobre pripravenom stanovišti,
• a vhodnej drenáži.

V teplejších oblastiach Slovenska môže byť toto okno pochopiteľne dlhšie než vo vyšších a chladnejších polohách.

Druhú polovicu októbra už neprezentujeme ako všeobecne ideálne obdobie na zakladanie nových exotických výsadieb. Čím viac sa pôda ochladzuje, tým menej aktívne pokračuje rast koreňov. Nižšia teplota znižuje koreňovú aktivitu paliem.

To však ešte neznamená, že ponechať rastlinu do jari vonku v kvetináči je vždy bezpečnejšie.

A práve tu sa dostávame k veľmi dôležitému bodu.

Vysadiť alebo nechať rastlinu cez zimu v kvetináči?

Predstavme si zdravý Trachycarpus fortunei, ktorý má byť dlhodobo pestovaný vo voľnej pôde.

Máme dve možnosti:

1. vysadiť ho do zeme,

alebo

2. nechať ho celú zimu vonku pod holým nebom v úplne nechránenom kvetináči.

Veľa ľudí automaticky predpokladá, že druhá možnosť je bezpečnejšia, pretože rastlinu „nebudeme pred zimou stresovať výsadbou“.

Také jednoduché to však nie je.

Koreňový systém v zemi má jednu veľkú výhodu

Pôda predstavuje obrovskú tepelnú masu.

Jej teplota sa nemení tak rýchlo ako teplota okolitého vzduchu. Aj SHMÚ preto sleduje teplotu pôdy samostatne v rôznych hĺbkach – teplotný režim pôdy je odlišný od okamžitej teploty vzduchu.

Kvetináč je oproti tomu relatívne malý objem substrátu obklopený studeným vzduchom zo strán aj zhora.

Počas silnejšieho alebo dlhšie trvajúceho mrazu preto dokáže koreňový bal v nadzemnej nádobe premŕzať oveľa výraznejšie než koreňová zóna rastliny vysadenej v pôde.

A práve korene patria medzi časti rastliny, ktoré môžu byť na nízke teploty veľmi citlivé.

Odborný manuál USDA uvádza, že v oblastiach s mrazmi patrí poškodenie koreňov chladom medzi najčastejšie formy zimného poškodenia kontajnerovaných rastlín. Mladé korene sú zároveň menej mrazuvzdorné než staršie vyzreté korene.

Preto z pohľadu koreňov nie je nechránený kvetináč automaticky bezpečnejším miestom na zimovanie.

Trachycarpus fortunei – vysadiť alebo nechať do jari v nádobe?

Pri Trachycarpus fortunei, ktorý má byť dlhodobo pestovaný vo voľnej pôde, by sme pri zdravej kontajnerovanej rastline uprednostnili výsadbu v septembri a pri priaznivom priebehu jesene pokojne aj v októbri pred tým, aby mala palma celú zimu stáť vonku v úplne nechránenom kvetináči.

Dôvodom je predovšetkým koreňový systém.

Po vysadení je koreňový bal obklopený veľkým objemom zeminy, ktorá tlmí prudké teplotné výkyvy a ochladzuje sa podstatne pomalšie než substrát v nadzemnej nádobe.

To samozrejme neznamená, že októbrová výsadba je lepšia než májová alebo júnová.

Nie je.

Rastlina vysadená na jar alebo začiatkom leta má pred sebou oveľa dlhšie obdobie aktívneho rastu koreňov.

Ale ak porovnávame:

neskoršiu výsadbu do vhodnej pôdy

s

celou zimou v nechránenom kvetináči pod holým nebom,

potom už nie je automaticky pravda, že ponechanie rastliny v nádobe je bezpečnejšie.

Pri zdravom Trachycarpus fortunei určenom do voľnej pôdy môže byť výsadba rozumnejšou voľbou.

Iná situácia samozrejme nastáva, ak vieme palmu v kvetináči na zimu premiestniť do vhodného chráneného priestoru alebo koreňový bal kvalitne tepelne ochrániť.

Čerstvo vysadená však ešte nie je zakorenená

Tu treba rozlišovať dve veci.

Po vložení palmy do pôdy okamžite získame tepelnú ochranu koreňového balu okolitou zeminou.

To však neznamená, že je palma okamžite etablovaná.

Musí ešte vytvoriť nové korene a prerásť nimi z pôvodného balu do okolitej pôdy.

University of Florida pri kontajnerovaných palmách upozorňuje, že etablovanie je postupný proces a pôvodný koreňový bal potrebuje po výsadbe pravidelnú starostlivosť a zálievku.

Preto platia súčasne dve veci:

V zemi je koreňový bal teplotne lepšie chránený.

Ale zároveň:

Čím neskôr vysádzame, tým menej času má rastlina pred zimou na ďalšie prerastanie nových koreňov.

Jedno nevylučuje druhé.

Kontajnerovaná palma nie je to isté ako čerstvo vykopaná palma

Toto je mimoriadne dôležité.

Všetko, čo sme vyššie napísali o septembrovej alebo októbrovej výsadbe, sa týka najmä zdravých kontajnerovaných rastlín.

Takáto palma má pri správnej manipulácii zachovaný koreňový bal a pri výsadbe nedochádza k zásadnému odstráneniu koreňového systému.

Úplne iná situácia je pri veľkej palme čerstvo vykopanej zo zeme.

Tam môže byť významná časť koreňov pri vykopávaní odrezaná. Jednotlivé druhy paliem sa navyše výrazne líšia v schopnosti poškodené korene regenerovať alebo vytvárať nové. Odborné odporúčania preto pri manipulácii s veľkými vykopanými palmami kladú veľký dôraz na stav koreňového balu a následnú regeneráciu.

Pri veľkej čerstvo vykopanej palme by sme preto určite preferovali skorší termín a čo najdlhšie teplé obdobie na obnovu koreňov.

Septembrovú výsadbu zdravej kontajnerovanej palmy teda nemožno automaticky porovnávať so septembrovým presádzaním veľkého exemplára práve vykopaného zo zeme.

A čo juky?

Pri mrazuvzdorných jukách pestovaných v kontajneroch sa septembrovej výsadby vo všeobecnosti netreba automaticky báť.

Aj pri nich teplota výrazne ovplyvňuje aktivitu koreňov a teplejšie podmienky podporujú rýchlejšie etablovanie.

Pri jukách však s blížiacou sa zimou narastá význam ďalšieho faktora:

drenáže.

Juka môže byť veľmi dobre mrazuvzdorná, ale to ešte neznamená, že jej bude vyhovovať dlhodobé státie v studenej a premokrenej pôde.

Pre xerofytné rastliny University of Arizona odporúča dobre priepustné piesočnaté alebo štrkovité pôdy, ktoré podporujú zdravý rozvoj koreňov.

Preto pri jesennej výsadbe juky venujeme veľkú pozornosť tomu, aby voda od koreňov dokázala odtekať.

Pri vhodnom druhu, zdravej kontajnerovanej rastline a dobrom stanovišti môže byť september bez problémov použiteľný.

V teplejších oblastiach a pri priaznivom priebehu počasia môže byť možná aj prvá polovica októbra.

A čo dasyliriony?

Pri dasylirionoch by sme boli o niečo opatrnejší.

Aj tu platí základný princíp, že teplá pôda podporuje aktívnejšie zakoreňovanie.

Pri pestovaní dasylirionov na Slovensku však hrá mimoriadne veľkú úlohu:

• konkrétny druh,
• veľkosť a kondícia rastliny,
• mikroklíma,
• drenáž,
• a kombinácia zimného chladu a vlhkosti.

Zdravý kontajnerovaný dasylirion možno na vhodnom, veľmi dobre odvodnenom stanovišti vysadiť aj v septembri.

Čím viac sa však blížime k októbru, tým viac by sme rozhodovali individuálne.

Pri dasylirionoch by sme preto neskorú výsadbu posudzovali konzervatívnejšie než pri Trachycarpus fortunei alebo veľmi odolnej juke.

Ako by sme teda termíny zhrnuli pre Slovensko?

August

Veľmi dobré obdobie na výsadbu.

Pri zdravých kontajnerovaných palmách, jukách a vhodných dasylirionoch nie je dôvod považovať august za neskorý termín.

September

Stále bežne použiteľné obdobie.

Pri odolných kontajnerovaných rastlinách sa samotného septembra netreba báť.

V teplejších nížinných oblastiach južného, západného a juhovýchodného Slovenska môžeme pri vhodných druhoch pokojne uvažovať aj o výsadbe do konca septembra.

V chladnejších oblastiach a vyšších polohách treba byť s postupujúcim septembrom opatrnejší.

Prvá polovica októbra

Stále možná, ale už nie univerzálne.

Pri priaznivom počasí, odolnom druhu a zdravom koreňovom bale môže byť použiteľná najmä pre Trachycarpus fortunei a mrazuvzdorné juky.

Čím je lokalita chladnejšia, tým viac sa toto obdobie skracuje.

Druhá polovica októbra

Už ju nepovažujeme za všeobecne optimálne obdobie na zakladanie nových exotických výsadieb.

Rozhodovali by sme podľa konkrétneho druhu, lokality, teploty pôdy a predovšetkým podľa toho, aká je alternatíva zimovania.

Ak má zdravý Trachycarpus fortunei zostať celú zimu vonku v úplne nechránenom kvetináči, môže byť vhodná výsadba do pôdy stále rozumnejšia než ponechanie koreňového balu vystaveného mrazu zo všetkých strán.

November

November už nepovažujeme za štandardné obdobie na zakladanie novej exotickej výsadby.

Pôda postupne chladne a aktivita koreňového systému sa výrazne spomaľuje. Pri chladnejších podmienkach je aj aktivita koreňov paliem nižšia.

To však neznamená, že rastlina vysadená v novembri automaticky zahynie. Znamená to iba, že už nevstupuje do pôdy v období, ktoré by sme považovali za priaznivé pre aktívne zakoreňovanie.

Záver

Sezóna výsadby paliem a júk na Slovensku rozhodne nemusí končiť v auguste.

Pri zdravých kontajnerovaných rastlinách vhodných na pestovanie vo voľnej pôde môžeme vysádzať aj počas septembra.

V teplejších oblastiach Slovenska sa pri vhodných druhoch netreba automaticky báť ani konca septembra a pri priaznivej jeseni môže byť použiteľná aj prvá polovica októbra.

Pri chladnejších lokalitách je potrebné toto obdobie primerane skrátiť.

A ak má napríklad zdravý Trachycarpus fortunei, určený na dlhodobé pestovanie v záhrade, namiesto výsadby celú zimu stáť pod holým nebom v úplne nechránenom kvetináči, nepovažujeme ponechanie v nádobe automaticky za bezpečnejšiu možnosť.

Koreňový systém v pôde dostane podstatne stabilnejšie teplotné prostredie než koreňový bal v nadzemnej nádobe vystavenej zimnému vzduchu. Odborné zdroje pritom upozorňujú, že práve poškodenie koreňov chladom patrí medzi hlavné riziká zimovania rastlín v kontajneroch.

Preto pri rozhodovaní, či ešte vysadiť, nesledujte iba číslo v kalendári.

Sledujte:

druh rastliny + lokalitu + teplotu pôdy + stav koreňového systému + drenáž + spôsob, akým by rastlina prezimovala.

To sú faktory, ktoré rozhodujú oveľa viac než samotný dátum.